Zatiaľ čo sa rysujú možní partneri s ktorými by mohol isť do vlády SMER ako jednoznačný výherca volieb, malá SNS mu podľa očakávaní voličov aj vyjadrila svoju podporu ako partnerovi. To by však okrem riadenia vládnych rezortov malo znamenať aj ochotu tradične viac konzervatívnej Slovenskej Národnej Strany vedieť sa postaviť za sociálne-orientované priority lídra koalície.
O niečom v tom zmysle síce tunajšia zostava strany akosi všeobecne aj píše, dokonca tvrdia, že by určite aspoň podporili zvyšovanie nákupnej sily dôchodcov, čo je kvôli inflácii uctihodné, no predsa ich dlhodobejšia história ako hnutia, hlavne čo sa týka o prístupe ku korporáciám, je zase v niektorých konkrétnych postojoch prinajmenšom dosť rozporuplná. Lenže v rámci koalície by mali k svojim styčným bodom zaujať skôr solidárnejší postoj, ktorý bude sociálnym demokratom aj prakticky nápomocný.
Ako asi najhlavnejšie sa v programovom zosúladení javí to, že napríklad za predošlé volebné obdobie v roku 2020, kedy stranu už predsa tiež viedol terajší predseda Andrej Danko, stálo v obsiahlejšom programovom vyhlásení strany, že je za znižujúcu sa daň naprieč celým spektrom podnikateľských subjektov (str. 6), či už ide o malých, alebo úplne veľkých, nerobí v tom rozdiel, lebo podnik a živnostník bolo v slovníku SNS aspoň toho času, celkom jedno a to isté, navyše presadzovali menšiu daň pre podnikateľské subjekty, než súkromné osoby, čo by však historicky znamenalo skoro až súlad so Sulíkovou krajne pravicovou SaS, kde by chneli, nech všetky daňové subjekty platia rovnaké percento, to najnižšie možné, zo svojích prjímov.
Koncept rovnomernej dane je ale nezmyslom, ktorý právom rozpoznáva napríklad SMER, keď hovorí, že oni sú zase za tzv. progresívnu daň, ktorá je napríklad už dávno úspešne zavedená v silnejšie sociálne demokratických štátoch, akým je napr. Dánsko: Ide tam o taký systém zdanenia, ktorý by určoval percentuálne výšky dane jednoducho podľa viacerých úrovní príjmových skupín obyvateľstva. Pretože ak zaplatí milionár, alebo státisícový podnikateľ nie menej ako napr. 35% zo svojho prímu na dani, nepríde ani zďaleka o také životné nutnosti, dokonca ani konforty, ako v istom zmysle nevyhnutne ten, kto má príjem celkovo 700 EUR a z toho platí už 19% dane z prímu.
Nedáva preto zmysel, prečo by mal práve taký podnikateľ s obratmi aspoň 50.000 ročne potom platiť dokonca ešte menej, napríklad len 15% na dani, ako to SNS v minulom volebnom období zastávala, oproti niekomu, kto má trebárs príjem len tých 700 EUR. Lebo taký človek čo má menej, by mal mať vždy menšie percento zdanenia ako takí, čo si môže dovoliť nad rámec potrebného.
Zároveň by progresívne zdaňovanie mohlo zahŕňať aj daň z veľkých dedičstiev, aby napríklad dediči veľkých firiem, ako je trebárs ESET u nás, boli buď motivovaní používať svoje obrovské finančné rezervy u nás, napr. tvorbou pracovných miest a aktívnym investovanám tak daného majetku späť v krajine, alebo potom aby nemali až tak obrovský náskok nad najetkovým vybavením väčšiny populácie, iba s pasívnych príjmov, hoci vzhľadom ku veľkosti daného dedičstva, skutočný rozdiel by ostal aj tak stále ohromný.
Ale v každom prípade, rozpoznávať predsa sociálnu rozmanitosť a rôznorodú finančnú schopnosť všeliakých svojích krajanov primerane, sa napokon zdá byť vskutku aj tá viac pronárodná pozícia, za ktorú sa postaviť.