Za posledních málo dní sa v denníkoch hovorí o alternatívnej vláde Progresívneho Slovenska nie menej a menej, ako sa od volieb vzďaľujeme, ale naopak, viac a viac, ba skoro už ako o hotovej veci. Či tieto periodiká dúfajú, že neustálymi správami o rokovaniach Progresívneho Slovenska sa im aj naozaj podarí zostaviť takú vládu, akú si oni vysnívali už pred voľbami, sa teraz vôbec nejaví byť len nejakou bezpredmentnou špekuláciou ale snahou priamo pretvoriť skutočnosti volieb zahlcovaním informačného priestoru.
Veď už aspoň tri dni po sebe, odkedy to ako-tak vyzerá, že Hlas a Smer by sa nakoniec predsa len mohli aj dohodnúť, tak vidíme neskrývané pokusy denníkov povaliť, alebo skôr úplne odignorovať túto novo vznikajúcu vládu tým, že ďalej naplno hrajú svoju hru, kde namiesto o prioritách novej vlády, aby ľudia presnejšie vedeli čo sa kedy očakáva, sústredene píšu skôr o nejakých skrytých esách v rukáve prezidentky, ktoré by trebárs mohli zvrátiť výsledok na im žiadúci.
Takisto v tlači píšu tiež o možnej dohode progresívcov a KDH, čím vlastne sami takéto predstavy živia, lebo vymýšľajú stratégie aby vnúkli nápady a tá možnosť v ktorú dúfajú tak čo najdlhšie nevyhasínala, aj keď zároveň, ak by sa nakoniec nestalo podľa nich, pre istotu v jednom dychu zároveň nariekajú, že mohlo byť KDH zmanipulované, aby nešlo do vlády s progresívcami pretože ak sa udalosti nevivívajú tak ako si to denníky želajú, tak musí ísť očividne o nejakú manipuláciu. Hoci pre KDH by ako strane už aj tak čosi také malo byť celkom vlastné.
Namiesto toho, aby denníky uberali na pozornosti, ktorú dávajú Šimečkovi teraz, keď ešte ani nieje v opozícii a je úplne jedno čo zvažuje, hovorí, alebo si myslí, lebo rozhodovanie nieje na ňom, no staviajú ho pred kamery a mikrofóny, hovoria o Progresívnom Slovensku v podstate ako o hotovej vláde, akoby sa snažili čisto svojou marketingovou silou takúto vládu aj stvoriť, priviesť ju na svet, najskôr v mysliach čítateľov ako niečo pomysliteľné, ako nejaký skutočný vývoj na ktorý sa sústredovať a na ktorý myslieť.
Čo je v tomto prípade od novinárov ale doposiaľ nevídaná miera manipulácie a ovplyvňovania verejnej mienky vytváraním domienok a zmätkov, pretože je celkom logicky pravdepodobné, že čím dlhšie sa budú vypitovať Šimečku na otázky ohľadom jeho snáh pre zostavovanie alternatívnej verzie vlády, tým viac ich čítateľov si s postupom času môže začať myslieť, že on azda aj nejakú tú vládu zostavil, alebo dokonca, že má na to nejaké poverenie, či oprávnenie. Síce ani jedno zďaleka nieje pravdou, no plánom vyzerá byť ovplyvňovanie verejnej mienky, aby sa nakoniec pretavilo vo všeobecne spomínanú množinu medzi obyvateľstvom.
Je to ľahko pochopiteľný príklad tvorenia propagandy, tvorby akejsi pararelnej reality a otváranie možností náhradných štruktúr než čo už raz bolo rozhodnuté. A to preto, lebo tieto pokusy vôbec neskrývajú, len sa tvária,, že ich prehnaná miera záujmu v nevíťazoch odpovedá normálu. Ostáva teda len dúfať, že tieto snahy postupom času vyfučia a propagujúce deníky stratia viac otrávených čítateľov.