Celý report začína naozaj zaujímavou štúdiou na niekoľko strán o tom, ako mediálne vyhlásenia politikov, alebo iných známych osôb môžu vytvárať a živiť očakávania, to jest predpoklady v istých častiach verejnosti, čo ma za následok znateľný tlak na rozumenie toho čo je spravodlivosť a tým pádom tak aj priamo na konanie samotných súdnych úradníkov.
Takáto analýza je tu veľmi vhodne daná na to, aby si verejnosť lepšie uvedomila skutočnú moc a mienkotvornosť médií, čo sa týka vybraného obrazu o istých ľudoch i udalostiach vo všeobecnosti vôbec. A to či už u nás, alebo vo svete, takže je to v skutku užitočná lekcia v kritickej, i.e. skeptickej analýze médií. Aj preto, že, ako je v reporte užitočne poznamenané, aj súčasná opozícia organizuje protesty a nesúlad práve daným spôsobom vsugerovávania domienok, napojitostí, či súvislostí verejnosti vyjadrovaním osobných osobnostných názorov, prianí a domienok, podľa ich vlastných záujmov.
Z rozpravy ale potom ďalej vôbec nieje jasné, prečo by konkrétne Jaroslav Haščák vlastne nemal byť vyšetrovaný v rámci jeho zadosťučínenia v kauze Gorila, ktorá sa nediala za vlády strany Smer a bola dokonca svojho času Smerom samotným oprávnene kritizovaná. Nieje preto veľmi jasné ani, prečo práve zorganizovanie vyšetrovacieho tímu kauzy Gorila je niečo, čo by podľa zverejnenej brožúry malo byť vhodné vyčítať inak aj tak dostatočne morálne pokrivenému bývalému ministrovi spravodlivosti a špeciálnému prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. Už vôbec nie ani prečo sa čímsi takým v rámci brožúry vôbec o porušovaní noriem právneho štátu, keď je kauza Gorila považovaná v rámci krajiny za dlhodobo poburujúcu, vôbec zaoberať.
Po hore zmienenej zbytočnosti sa už ale report presúva k zaujímavému jadru celej drámy okolo skorumpovanosti vyšetrovacieho týmu “Čurilovcov”, o čom ostatne vyšli aj celé samostatné knihy, takže nieje možné že o čomsi takom až doteraz vôbec nikto nič nevedel, hoci sa to azda ani nechce veriť. Rozsahom a mierou skorumpovanosti vyšetrovateľov, kde sa vyjadrovali ku a o konkrétnych osobách, ktoré ešte v tom čase boli predmetom prešetrovania a nebolo im nič dokázané, je prípad politických objednávok právnych zásahov aspoň taký veľký škandál súčastnosti, ako bola za svojho času Gorila. Len na rozdiel od tej, sme o prípade spiklenia Čurilovcov s policajným prezídiom a ich pravidelné stretnutia medzi predstaviteľmi vtedajšej vlády, zase v novinách vlastne vôbec nič nečítali.
Je celkom možné usúdzovať, že napríklad zadržanie Jaroslava Haščáka bolo značnou skupinou obyvateľstva vnímané ako dosť priamy krok do boja proti korupcii, ktorú tamojšia vláda tak hlásala, hoci, ako report približuje, aj toto zadržanie nebolo za predmetné veci, trebárs Gorila, kde by sa možno niečo dalo nájsť v rámci nahrávok odposluchov stretnutí, ak by skutočne išlo o snahu niečo aj preveriť, prípadne napraviť, ale jeho stíhanie bolo v skutočnosti postavené celkom bezpredmetne, či až absurdne a napokon teda ešte stálo štát len ďalšie peniaze.
Potom sa dozvedáme ešte čosi, čo je zaujímavé z prostredia práva. A to, že súdy aj samotní vyšetrovatelia sú si navzájom častokrát nielen známi, ale resp., že sa navzájom aj poznajú, lebo sa úzkym prostredím medzi inak osobitnými orgánmi dlhodobo premietajú tie isté osoby, takže sú vlastne oddelené orgány v skutočnosti navzájom k sebe viac kamarátske, ako striktne právne profesionálne v prístupe.