Vo svojej podstate nieje čosi také ako znižovanie trestných sadzieb v istých konkrétnych prípadoch vôbec zlým návrhom, vlastne by mohol byť naozaj zároveň neškodný a aj celkom inovatívny za predpokladu, že by sa však znižovali, alebo dokonca aj úplne zrušili niektoré tresty, kde ale veľmi nehrozí recidivita. Malo by ísť teda skôr o tresty, ktoré sú teraz plne väzobne stíhané, pritom ale ovplyvňujú len jedného človeka, daného konateľa, alebo majú iba nedbalú hodnotu, pričom mohli byť vykonané z nevyhnutnej núdze a nemajú tak v skutočnosti žiaden negatívny dopad na širšiu spoločnosť ako takú.
Problémom v súčastnostnosti u nás však je, že znižovanie trestov konkrétne v tak chúlostivo ponímanej oblasti, ako je práve finančná trestná činnosť, nepôsobí práve najlepším dojmom a rozhodne nieje ani najvhodnejším spôsobom možnej úpravy. Teda kvôli nevhodnému zameraniu, iba celkom zbytočne podnecuje odpory, či protesty, lebo sa takáto úprava zdá byť bežnému človeku jednoducho neproduktívna, ba možno priam nemiestna.
Nieje zároveň pritom pravdou ani to, že by akákoľvek úprava trestného zákonníka nedávala zmysel od základov vôbec, alebo že by bola priam nepotrebná a zbytočná. Teda úprava trestného zákonníka čisto v princípe ako takom, by teda nemala byť sama o sebe dôvodom na námietky. Hlavne teda, ak aj samotní opozičníci tvrdia, že tiež chcú pomáhať ľudom, no zároveň aj treba šetriť verejnými financiami, tak by sa práve toho dalo využiť ku konštruktívnym návrhom zmien v oblastiach, kde to skutočne dáva zmysel:
Tam, kde vízia udržiavania človeka vo väzbe za isté spoločenské neresti, napríklad osobné užitie marihuany, ktoré, v ponímaní istých iných krajín sveta, tak ako to má trebárs Španielsko, Portugalsko, Nórsko, či dokonca už čiastočne aj USA, a do istej miery takisto nám susedné Česko, sú už iba zastaralými, ničím nepodloženými prežitkami. Išlo by tak teda presne o tú pravú vetvu výdavkov, na ktoré sa dá zamerať, kde je možné úspory úspešne dosiahnuť bez újmy bežným ľudom.
Otázkou pre opozíciu, ale aj koalíciu by teda malo ostať naozaj iba to, presne v akých všetkých odvetviach trestného zákona by bolo skutočne najrozumnejšie robiť tieto reformy o skracovaní väzobného stíhania, v žiadnom prípade však namietanie proti tomu, že do trestného zákona netreba zasahovať vôbec, to už je zase dobrý nezmysel. Ak nič iné, ku zmenám trestného zákonníka v istých načrtnutých oblastiach malo po pravde dôjsť už aj oveľa skôr a i teraz ak by k ním došlo (na čo to ale vôbec nevyzerá), by to pôsobilo len dosť s omeškaním.
Tu neide o to, že nemá zmysel robiť reformu, ale skôr by malo ísť o to, že keď už sa reforma robí, nech je radšej primeraná, zmysluplná a široko prospešná. Lebo taký používateľ marihuany na rekreáciu, či liečebné účely neškodí dokázateľne nikomu vôkol seba, ide skôr o vlastnú neresť, podobne ako alkohol, či tabak a dávať ho teda do väzby na niekoľko rokov je skutočne iba mrhaním desiatok lepšie využiteľných tisíc eur zo štátnej kasy, pričom zakázané by stále ostávali ťažké umelé drogy.
Navyše by nás takáto novela len posunula ako krajinu do 21ho storočia. A ani mladíci, čo teraz protestujú ani nevedia proti čomu s opozíciou, by potom veľa nenamietali a opozícia by teda nemala ani len takú podporu v uliciach ako má teraz.
Zatiaľ čo medicínske využitie marihuany trebárs, by mohlo byť ďalej napríklad ešte aj zdanené ako ďalší zdroj štátneho príjmu. Ibaže to by vyžadovalo pri tejto veci skutočnú víziu. Ale aj možná morálna panika, ak by nejakú predsa-len zostrojili, by bola určite miernejšia a vyprchala by tak oveľa skôr, ako tie terajšie protesty.
Ďalšie oblasti reformy trestného zákona, keď už sa deje tak-či-tak, by sa mohli napríklad týkať oblasti krádeží, v zmysle podľa toho, či došlo trebárs ku krádeži potravín a či k tomu boli isté odôvodniteľné, alebo uveriteľné ekonomické dôvody.