Hoci sa síce v dnešnej dobe medzi určitými kruhmi už pomerne často spomína možný negatívny propagandistický vplyv tzv. mimovládneho sektora na spoločnosť, úmyselným vyrábaním tzv. dezinformácií cez skresľovanie, opomínanie, alebo karikatúrne účelové zjednodušovanie faktov vecí, je potom aj tak stále celkom ohromujúce, keď sú takéto operácie napokon predsa vypozorované v praxi.
Hlavne odo dňa, kedy došlo k postreleniu Róberta Fica je na portáloch zahraničných médií možné pozorovať horúčkovito produkované názorové články o zabednenosti, či akéjsi primitívnosti súčasnej vlády z hľadiska nejakej zatvrdnutej regresívnosti, ktorá samozrejme v skutočnosti síce neexistuje, ale vytvára sa tým pohľad na vonkajšie chápanie nás ako ľudí, ako aj situácie v krajine.
Za normálnych okolností by síce bolo celkom zmysluplné sa nad takou jednostrannou formou propagandy ani nepozastavovať, ale v kontexte toho čo sa stalo, je očividné, že ide o snahu zaplaviť zahraničné, hlavne anglicky hovoriace názorové spektrum istým jediným pohľadom na situáciu – a to ešte takým, ktorý sa akoby snaží viniť premiéra že si za to môže sám, alebo snáď že sa také niečo iba dalo čakať, lebo naša vláda je názorovo zle a nesprávne.
Hoci máme nejaké zhody, čo sa týka zahraničnej politiky napríklad s maďarským Orbánom, je úplne hlúpe a zavádzajúce porovnávať našu vládu s tou maďarskou. Lebo čo sa týka sociálnej, vzdelávacej, právnej, či mediálnej politiky, je naša vláda omnoho štedrejšia a otvorenejšia, zatiaľ čo Orbán má oveľa bližie k naším súkromníctvu velebiacim liberálom, aj keď by to oni nikdy verejne nepriznali.
No a napríklad snaha zrovnávať Fica potom napríklad s obmedzeným Trumpom je už z ideologického hľadiska azda doslovný vrchol opovážlivej, priam rúhajúcej sa trúfalosti, lebo nemajú spoločné doslova žiadné chápanie ohľadom dôstojnosi života ľudí.
Čo je pri tom všetkom najsmutnejšie je fakt, že takéto zavádzajúce popisy či zrovnania slovenskej politickej situácie sa dočkávame od slovensky hovoriacich autorov zo slovenskými menami, ktorí vedia pravdu, ale tak ako doma v liberálnych médiách nevedomé zahraničné publikum jednoducho účelovo zavádzajú melodramatizovaním, rovno nepresnými klamstvami o nejakom plánovanom názorovom útoku na pluralitu, či jednoducho preháňaním, lebo práve to robia, ako môžme sledovať, vo svojích písaniach tak akurát oni.
Dá sa očakávať, že zahraniční korešpondenti zo západu budú takto jednoducho, až primitívne zaujatí politickými cieľmi ich východzej krajiny voči nám keď o nás píšu oni, ale že nás očierňujú vlastní vo svete, je akosi obzvlášť úbohé a smutné. Aj keď je síce jasné, že takto ľahko zapredajní písalkovia sú platení zo zahraničného neziskového sektora, pracujúc tak napríklad pre neoliberálny Atlantic Council. ale aj tak, alebo azda práve preto, by sa mali hanbiť, hoci už len sami pred sebou.
Samozrejme, že to vzniká jednoducho preto, lebo všetky tieto výlevy píšu opoziční aktivisti, ktorí sa danou záplavou snažia zamazať skutočné stopy činu, ktoré vedú práve k nim, vo svetovom povedomí. Je nutné byť si vedomí toho, ako títo aktivisti škatuľkujú našu vládu, ako nejaký vrchol zabedneného konzervatívneho myslenia, ktorý akoby produkuje atmosféru nevraživosti, obmedzenosti a zatrpknutosti. Zatiaľ čo v skutočnosti tu máme práve ešte aspoň trochu sociálne orientovanú vládu, ktorá je hlavne skôr o mieri, akejsi spolupatričnosti a súdružnosti medzi občanmi.
Nuž, tak veru funguje propaganda v skratke: kto prvý vypustí blud do éteru, ten píše históriu. Je preto potrebné, aby sme aj mi ľavičiari mysleli na vypúšťanie naratívov do zahraničných médií a samozrejme, pokiaľ možno skôr ako tí druhí. Lebo zahraničná nevedomosť by sa pri troche snahy dala aj nami prospešne využiť.
Pridaj komentár